Tento text vzniká cestou do Turecka, kam mierim na pracovnú cestu, pretože mám na letiskách veľa času. Hoci mám koncom týždňa aj dovolenku, bicyklovať sa v Turecku neplánujem- ostal doma, pretože chcem vidieť Tróju, ako kedysi vykríkol malý Henrich Schliemann, ktorý ju neskôr aj vykopal.
Autor článku: Zuzana Danišková
Vo svojom prvom texte som uviedla viacero príkladov, ktoré ilustrujú, že bicyklovať sa dá na viacero spôsobov. V tomto texte by som rada zreferovala o víkendovom stretnutí komunity žien, ktoré preferujú jazdenie na horských bicykloch, ale skôr smerom dolu kopcom. Dámy vo farbených dresoch, ktorým často z integrálnej helmy vykúkajú len vrkoče a kučery, sa hlásia ku združeniu Bajkerky. Pôvodne bolo založené dievčatami spod bratislavských Karpát
Istá kondícia je sine qua non pre každý bicyklový štýl, avšak pre toto jazdenie nie je dostačujúcou – vyžadujú sa špecifické zručnosti plus istá odvaha a adrenalín. Nedá mi sa nevyjadriť a vychváliť ženy a dievčatá holdujúce tzv. enduro jazdeniu. Z vonkajšej strany sa môže zdať, že sa vozia vlekom hore a potom sa spúšťajú dolu kopcom bez väčšej námahy. Opak je však pravdou. Možno nie potrebná kondícia v takej miere ako pri maratóne, avšak tá sa dá nadobudnúť vždy a oveľa ľahšie. Platí to pre horské ako aj cestné bicykle. Nechcem uraziť iné bicyklové štýly jazdy – mnohé z nás majú doma viaceré bicykle – no práve preto vieme zhodnotiť, čo je naozaj náročné (a zábavné) a čo definitíve znamená vedieť sa bicyklovať.
Cesta z kopca vyžaduje silu, lebo potrebujete pevný stred tela a vytváranie neustáleho protitlaku voči drsnému terénu; vyžaduje aj vysokú koncentráciu pri prejazde úzkeho a strmého terénu, kedy sa jazdec vysporiadava s prekážkami. Udržanie rovnováhy napr. v zavretých zákrutách a v neposlednom rade aj správny pohľad sú manévre, ktoré sa učia roky. Tým ale nekončíme: jazda v „balíku“ alebo esovitý zjazd môže byť nepríjemný aj v cestnej cyklistike, no so všetkou úctou, je to neporovnateľné so zjazdom prudkých technických úsekov alebo skokmi, či preskokmi v teréne. Zoskočiť z vyššej úrovne drevenej rampy , skaly či koreňa na nižšiu úroveň alebo preskočiť prirodzenú či umelú prekážku vyžaduje ovládať svoj bicykel ako príbor. Peter Sagan vie jazdiť na zadnom kolese aj na cestnom bicykli, ale tam ho to veru nenaučili.
Každá žena na bicykli je krásna, ale tieto enduro majú ešte o čosi viac.... 😊
Združenie Bajkerky existuje už viacero rokov, festival, kde sa stretnú viaceré dámy z celého Slovenska sa zorganizoval po tretí krát. Každý rok sa zatiaľ uskutočnil na rovnakom mieste – vlastne som sa Niny ako hlavnej organizátorky nikdy nespýtala prečo práve Ružomberok, ale akosi intuitívne predpokladám, že to má súvis so spoluprácou Ground-u a bike parku Malino Brdo. Zároveň je k dispozícii dobré zázemie pre ubytovanie aj stravovanie a atraktívnosť bike parku dokladá veľké množstvo zahraničných jazdcov (maďarčina a poľština sú bežnými jazykmi). Nedá mi však ešte pár viet aj o mieste, nech sa o tej našej krajine niečo dozvieme.
Ružomberok by sme na starých mapách našli ako Rosenberg, pretože sem kedysi prišli nemeckí kolonisti zo Spiša a Banskej Štiavnice po tom, čo tunajší osadníci ušli. Lákala ich aj možnosť ťažby drahých kovov. Na vyrúbanom mieste, kde sa mali usadiť, uvideli množstvo kvitnúcich kríkov poľných ruží a tak sa začalo miestu hovoriť ružový vrch. Tento názov sa ujal a v menších obmenách ho poznáme dodnes. Časom dostal Ružomberok mestské výsady a k mestu prislúchali ulice Vlkolínec, Biely Potok, Černová a Villa Ludrová. O pár storočí neskôr sa z remeselných cechov etablovali menšie podniky a v meste rástol priemysel, dodnes asi rezonuje papierenský. Zaujímavosťou je aj už neexistujúca Korytnická železnica, ktorá nezvážala len drevo z lesa, ale aj hostí do kúpeľov. Tiahla sa rovnobežne povedľa cesty smerom na Donovaly. Vodu z Korytnice si ešte kúpime, ale návšteva osady nám pripomína divoké časy porevolučnej privatizácie, pričom ide o miesto ako stvorené na epizódu s Poirotom. Okolie Ružomberka však tradíciu kúpeľov pestuje stále: kúpeľné domy s liečivými prameňmi sú Ľubochni alebo v Lúčkach, pričom zaujímavou atrakciou je prírodné teplé jazero v Kalamenoch. Kto má prehľad v národných dejinách, určite vie o sebavedomí obyvateľov Černovej alebo úlohe Vavra Šrobára v čase vzniku prvej republiky, ktorý pochádza z neďalekej Liskovej.
Ružomberok má prirodzene výrazne turistický potenciál: je skvelým východiskom do štyroch národných parkov. Samotné Malino a Brdo sú súčasťou Veľkej Fatry, z neďalekého Šútova sa vieme vybrať do Malej Fatry, no ani Západné a Nízke Tatry nie sú ďaleko. Záujem však vzbudzuje aj návšteva galérie Ľudovíta Fullu, ktorý sa v Ružomberku narodil a mal tu aj svoj ateliér. Ak by sme pochybovali o tom, či poznáme jeho meno, nepochybne každý rozpozná špecifické ilustrácie detských knižiek, najmä Dobšinského Slovenských rozprávok. Kunsthistorici píšu, že kultivovaným prejavom dvíhal latku výtvarnej úrovne detských kníh. Fullov lyrický a ľudový štýl sa zračí aj v maľovaných papierových leporelách a vystrihovačkách (niižšie Rozprávka o ježibabe), ktoré sú súčasťou galerijnej zbierky. A ešte mi napadá jedna maličkosť: ako deti si môžeme pamätať príbeh, keď psíček a mačička písali list dievčatám z Ružomberka.
 |
 |
Nepredpokladám, že dámy, ktoré prišli na Bajkerky fest mali čas na návštevu okolitých miest. Program bol totiž nabitý, čas plynul veľmi rýchlo. Festival sa začal oficiálne v piatok, vstupenka, ktorá sa dala zakúpiť už počas prázdnin umožňovala využívať kabínovú lanovku bike parku celé tri dni za veľmi výhodnú cenu. Lístok sa však dal kúpiť aj na dva alebo len jeden deň. V cene vstupenky však bolo oveľa viac.
Okrem spoločného jazdenia a zdieľania skúseností a zážitkov sa organizátorky postarali o efektívne zázemie na parkovisku bikeparku. Tu sa raňajkovala treska, zohrieval guláš, grilovalo mäso, pila káva, čapovalo pivo, dopĺňali sa energetické drinky aj tyčinky.
Dámy odpočívali nielen pri spoločných rozhovoroch, ale aj sledovaním večerného premietania filmov a diskusií. Tento rok sme mali možnosť počúvať o podobnej komunite cyklistiek z Česka a o živote profesionálnej cyklistky zreferovala aj mladunká Simona Kuchyňková. Tá si pripravila aj súťaž, v ktorej dámy súperili o čo najdlhší čas zotrvania v stabilnom postoji na bicykli.
Bajkerky mali tradične svoj stánok, kde sa dalo kúpiť nielen oblečenie s ikonickou potlačou, ale ste mohli predať aj svoje a kúpiť od niekoho iného. Podarilo sa zabezpečiť aj stánok s požičovňou kanadských bicyklov, chráničov a príjemnú odpočinkovú zónu so sedacími vakmi. Pravdaže, ako každý rok podal festivalu pomocnú ruku aj Ground, ktorý okrem požičovne bicyklov ponúkal nonstop ich servis. Zruční mechanici doladili, pritiahli, nadstavili alebo vymenili potrebné komponenty; poradili aj povzbudili jazdiace dámy. Niekedy bolo potrebné preukázať aj schopnosť improvizovať, pretože výjazdový servis nemôže byť v tak plnej výbave ako v kamennej predajni.
Festival však ponúkol oveľa viac. Kto sa chce dozvedieť viac, môže si prečítať detaily na internetovej stránke bajkerky.sk alebo sa prísť budúci rok pozrieť osobne. Malino Brno nie je najľahší bike park na Slovensku, ale v spoločnej jazde máte možnosť sa poradiť, odpozerať, nabrať odvahu a prekonať sa. Tento rok som sa vrátila bez zranení...
Chceš sa stať aj ty súčasťou skvelej komunity? Navštív bajkerky.sk a tam sa dozvieš viac.
